Príspevky

page 256 of 365

Obraz
Varila som. Nie že by som nevarila aj normálne, ale dnes to bol taký nový pokusný deň. Vstala som na moje pomery (počas mojich voľných dní) dosť skoro, nachystala sa a utekala na nákup, aby som sa čím skôr pustila do varenia. Najväčším orieškom bolo pobehať rôzne poľsko - slovensko - rumunské - neviemešteaké obchodíky a nájsť chren, polohrubú múku a droždie. Každú jednu vec som napokon našla v inom obchode, ale hlavne, že som bola spokojná s výsledkom a všetky tri veci sa mi veselo hompáľali v taške celou cestou domov. 
Tu prišiel na rad oriešok druhý a to spraviť správne kvások, toto som nikdy nevedela a mám pocit, že ani vedieť nebudem, len ten môj vyzeral všelijako, len nie tak, ako ten, ktorý bol odfotený v recepte. Nechala som ho však tak a rozhodla sa, že ak to nevyjde, mám predsa ešte jeden pokus. 
Najprv som však špekulovala nad hovädzím mäsom. Na Slovensku je to jednoduché, v mäsiarstve si popýtate kúsky na vývar, tu som však ostala v obchode trochu bezradná a nakoniec vzala…

page 255 of 365

Obraz
Niekedy sa mi už ani nechce veriť, že je to už viac ako pol roka čo som odišla z domu a presťahovala sa do inej krajiny a rozhodla sa premeniť svoj vzťah na diaľku na niečo trošku tradičnejšie. Čakala som, že to bude väčší šok, že mi bude neskutočne smutno, že budem ráno vysúšať vankúše po preplakaných nociach, že sa budem chcieť vrátiť a nikdy neopustiť rodné mesto. 
Nič také sa však nestalo. Možno je to tým, že som sem neprišla ako mnohí predo mnou - sama a bez istej budúcnosti. Prišla som a mala som kde bývať, o mesiac som si našla aj za pomoci kamaráta robotu a všetko ostatné bolo len o zvyku. A komu by sa zvykalo ťažko, keď je pri milovanej osobe? Mne rozhodne nie, možno aj to bolo hlavným dôvodom, prečo som si zvykla tak ľahko. Moja rodina mi samozrejme niekedy chýba, ale tá láska, ktorá sa mi dostáva od priateľa mi to aspoň trochu vynahradzuje. 
Samozrejme teraz, keď som bola dva týždne s rodinou a mala som ich potom opustiť... to bol neskutočný pocit, myslela som, že zošaliem…

page 13 of 365

Obraz
Už len pár dní do môjho odchodu. Takto pred rokom sme s priateľom začínali, prežívali tie pekné prvé dni a neistoty a v podstate skoro všetko, čo k novému vzťahu patrí. Aj keď, aby som bola úprimná, nebolo to presne také ako pri iných vzťahoch. Obaja sme totiž boli niekde inde. Spoznali sme sa a následne o pár dní videli len 5 minút pred jeho odchodom do Anglicka. Na ďalšie stretnutie sme si potom museli počkať dlhé dva mesiace.
Spočiatku sme premýšľali, či do toho pôjdeme, či zvládneme to všetko neustále čakanie a odlúčenie, ale napokon sme sa zhodli na tom, že tých 5 minút nám bohato stačilo na to, aby sme vedeli, že do toho ísť chceme a že to chceme spolu skúsiť. Tak sme dohodli jeho prvý tajný prílet za mnou na Slovensko, aby sme si všetko ujasnili a uistili sa v tom, že to čo robíme, nie je až také šialené, a že je to všetko skutočne také, ako v stovkách našich napísaných riadkov.
Keď v marci prišiel, ten počiatočný stres, len málokedy som taký v živote zažila, vtedy na tom leti…

page 8 of 365

Obraz
Už osem dní som nezamestnaná. Už osem dní sedím v podstate doma na zadku a nič extra so sebou nie som schopná urobiť. Až dnes som ako tak konečne doupratovala svoju izbu po sťahovaní a konečne vyselektovala nejaké veci, ktoré som mnou pocestujú do Anglicka. Samozrejme, kým som bola ešte zamestnaná, mala som na týchto posledných devätnásť dní neskutočné plány. Ako inak.
Ako prvé som plánovala znova začať zdravo jesť. V rámci svojich možností samozrejme, nakoľko sa na mňa v čase Vianoc, ale aj dní pred nimi nalepili nielen tie kilá, ktoré sa mi podarilo kedysi zhodiť, ale ešte aj nejaké navyše a to už som niesla skutočne ťažko. Taktiež som si chcela kúpiť permanentku na plaváreň a začať chodiť plávať. K tomu som mala v pláne pravidelné skoré vstávanie, aby som zbytočne dlho nespala, keďže ma z toho aj tak bolí hlava a pravidelné skoré usínanie samozrejme. Taktiež sa aspoň hodinu venovať angličtine, chodiť na dlhé prechádzky so psom, povybavovať všetko čo mi treba. 
To je taká samozrejm…

page 6 of 365

Obraz
Nepovedala by som, že by mi bude moja stará robota chýbať, ale je to tak. Hlavne mi však chýbajú ľudia, ktorých som v nej stretávala, s ktorými sme sa prebojovávali (niekedy skutočne doslova) spoločnými denkami a nočnými a odrátavali posledné hodiny a minúty do konca služieb. Chýbajú mi kolegyne, nižšie kolegyne, naši lekári, študenti, ktorí chodili na prax aj pacienti. S niektorými sa dalo požartovať a dokázavali Vám neuveriteľne zlepšiť deň, aj keď ste si už niekedy mysleli, že to, čo sa odohráva v robote je koniec svet a všetkým ľudom totálne šibe.
Trávim teda už šiesty deň doma s rodičmi. Doteraz sme sa celkom držali a vychádzali spolu, ale včera sa to nejako zvrtlo a pohádali sme sa. Sama uznávam, že vo mne bolo veľa vecí, ktoré som zo seba možno chcela dostať, ale v záujme zachovania všeobecného mieru som si ich chcela nechať pre seba a nestarať sa, ale už som to proste nevydržala. Tak sme strávili dnešok v mlčaní a ja vo svojej izbe. Záčina to však vyzerať tak, že sme to nejak…

page 3 of 365

Obraz
Som závistlivá. Neberte to v zlom, nie je o tom, že by som ľudom nedopriala to čo majú alebo to čo si zaslúžia, tak to zase nie, len akosi v posledných rokoch ťažko znášam, keď vidím, ako sa ľudia okolo mňa niekam posúvajú. Neviem či je to tým, že už si pripadám trochu stará a odlišná od svojich rovesníčok, alebo som proste len šibnutá, sú však veci, ktoré ma dokážu totálne vykoľajiť a dostať do takej nálady, že so mnou nie je ani reči.
Aleba, tá sa nedávno vydala? Čože? Tá čaká bábätko? No teda. Radostné novinky, len čo je pravda. Pre mňa sú však takéto oznamy ako keby som dostala facku. Od života. Nie že by som sa cítila ukrivdená alebo čo, len si pripadám... ani vlastne neviem. Akoby som niečo premeškávala, akoby som už mala byť niekde inde a nie tu. Sama, v rodičovskom dome, vo svojej detskej. Ja viem, že za pár dní odchádzam a začnem niečo nové, ale aj tak si už pripadám tak staro. Moje spolužiačky už nosie na rukách prstene alebo kočíkujú a ja nič. Nič som v podstate v takejto …

page 1 of 365

Obraz
Nový rok, nový deň, nový život. Nové šance, nové príbehy, nové spomienky. Nové lásky, nové priateľstvá, nové životy. Prvý deň v roku sa mi asi tak ako väčšine ľudí spája s novými začiatkami. Až teraz si však uvedomujem, že tých nových začiatkov sa nedočkáme, pokiaľ sa o ne nejakým spôsobom nepričiníme sami a neprispejeme svojou trochou k vytvoreniu nejakej novej budúcnosti, ktorú by sme chceli vidieť vo svojej pomyselnej krištáľovej guli. 
Vždy som tak nejako čakala, čo mi život prinesie a nechávala sa unášať na vlnách osudu a prijímala všetko, čo mi život priniesol. Dúfala som, že budem mať pekný život, ako z nejakého romantického príbehu a že všetko pôjde presne tak ako by to ísť malo a všetko príde v pravý čas. Akosi som si však postupne uvedomila, že život nejde tak ako by som chcela. Že nemá význam sa porovnávať so svojimi rovesníkmi, ktorí sú dávno niekde inde a že nemá zmysel mať depky a stalkovať na facebooku svoje spolužiačky v snahe zistiť, ktorá z nich už má manžela a deti…