page 13 of 365


Už len pár dní do môjho odchodu. Takto pred rokom sme s priateľom začínali, prežívali tie pekné prvé dni a neistoty a v podstate skoro všetko, čo k novému vzťahu patrí. Aj keď, aby som bola úprimná, nebolo to presne také ako pri iných vzťahoch. Obaja sme totiž boli niekde inde. Spoznali sme sa a následne o pár dní videli len 5 minút pred jeho odchodom do Anglicka. Na ďalšie stretnutie sme si potom museli počkať dlhé dva mesiace.

Spočiatku sme premýšľali, či do toho pôjdeme, či zvládneme to všetko neustále čakanie a odlúčenie, ale napokon sme sa zhodli na tom, že tých 5 minút nám bohato stačilo na to, aby sme vedeli, že do toho ísť chceme a že to chceme spolu skúsiť. Tak sme dohodli jeho prvý tajný prílet za mnou na Slovensko, aby sme si všetko ujasnili a uistili sa v tom, že to čo robíme, nie je až také šialené, a že je to všetko skutočne také, ako v stovkách našich napísaných riadkov.

Keď v marci prišiel, ten počiatočný stres, len málokedy som taký v živote zažila, vtedy na tom letisku som myslela, že od nervozity omdliem. Ale napokon som zistila, že nebol dôvod. Bol skutočne taký, ako cez internet. Pozorný, milý a zaľúbený. Zapasovali sme jeden k druhému ako nikdy s nikým. Ako keby sme boli spolu už niekoľko rokov a nie jeden či dva dni. Akosi sme sa asi mali nájsť a našli sa.

Teraz to bude rok, čo sme sa pustili do nášho bláznivého dobrodružstva, kedy som ja prekonala samu seba a aj napriek svojmu "nikdy" sadla do lietadla a bola trikrát za ním a on dvakrát na Slovensku. Keď som v Novembri odchádzala, čakalo nás neskutočne dlhých vyše 75 dní čakania. Dnes je to už len 6 dní, popri tom, čo bolo pre dnami mi to príde ako nič. 6 posledných dní na Slovensku a potom sa pustím do života v neznámom svete a s chlapom, ktorému som dala svoje srdce a s nádejou, že tentokrát sa nepopálim, ako to bolo zakaždým doteraz. Ale, raz to predsa vyjsť musí, no nie?

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

× filmy ×