piatok 14. septembra 2018

Another life


Poznáte ten pocit, keď si vytvoríte zázemie na nejakom blogu a po určitom čase proste potrebujete presun na nové miesto? To vzrušenie z tvorby niečoho nového, prerábanie a sťahovanie článkov, nové nepopísané riadky (obrazne samozrejme) a možnosť začať odznova? Prešla som si tým nespočetne veľa krát. Vždy keď ma po pár rokoch blog omrzel, založila som nový, začala som odznova na čistom hárku, bez chýb, bez spomienok, na novo.

Keď som sa dnes vrátila k tomuto blogu a uvedomila si, že o chvíľu budú moje príspevky takmer dva roky staré, rozhodla som sa, že nechcem opäť začínať odznova, že už tých útekov bolo dosť. Mala by som si vstúpiť do svedomia a stať sa človekom, ktorý neuteká, ale snaží sa veci napraviť, oživiť, ktorý nezahadzuje staré hračky len preto, lebo je očarený novou a ligotavou.

Takisto som si pri prečítaní jedného uvedomila, ako veľmi sa môj život zmenil. Písala som, ako sa teším na sťahovanie do Anglicka. Bol to vtedy pre mňa obrovský krok. Ja - večný domased, som mala vyletieť do sveta a začať nový život. Celkom to musím po roku a pol zhodnotiť, že sa podarilo. Samozrejme neboli všetky dni ružové, ale nakoniec si uvedomujem ako veľmi som sa zmenila a hlavne, ako veľmi sa zmenil môj život a pohľad naň a takisto aj veci, ktoré sa nezmenili vôbec.

Týmto článkom Vás teda znova vítam na tomto blogu, ktorý si snáď časom opäť nájde svojich čitateľov a kde sa budem ja môcť opäť vrátiť k môjmu milovanému písaniu o blbostiach v mojom živote.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára